marianjesaman.sk

Blog nielen o geografii, cestovaní a tipoch na výlet

Author: Marian385 (page 2 of 6)

Čítal som…: V zajatí geografie (Tim Marshall)

Výborná kniha o tom, ako geografické faktory ovplyvňujú našu históriu ale aj budúcnosť. 
Zopár myšlienok, postrehov ako motivácia prečítať si knihu.
Čítať túto knihu odporúčam jedine s mapou.
Rusko
  • Má síce strategickú hĺbku, ktorú môže využiť v prípade ohrozenia (napadnutie Napoleonom), ale zároveň sa stále snaží získať na západnej hranici miesto, v ktorom by sa Rusi mohli brániť. Ideálna je oblasť Poľska, ktorá predstavuje úzky koridor medzi Karpatmi a morom
  • 75% plochy sa nachádza v Ázii, ale žije tam len 22% obyvateľstva. Sibír ohrozuje klesajúca pôrodnosť v Rusku a čínska migrácia na sever. Akonáhle získa na určitom území nejaké etnikum početnú prevahu, začne si naň uplatňovať nároky
  • Rusku chýba teplovodný prístav s priamym prístupom do oceánu. Preto invázia do Afganistanu a naposledy anexia Krymu (prístav Sevastopoľ)

Čína

Continue reading

Čítal som: Buď, kde si (Štepán Smolen)

Kniha je super, ešte sa k nej vrátim a vyberiem zaujímavé myšlienky. Na začiatok však súhr zo súhrnu, ktorý odznel na prednáške k tejto knihe. Viď youtube tu.
Kto to boli púštni otcovia? 
Muži a ženy, ktorí v 4. storočí utekali na púšť, lebo hľadali spôsob, ako prežívať kresťanstvo skutočne a poctivo. Púšť ako odľahlé miesto umožňuje neutekať od myšlienok a nerestí, ale nás núti s nimi zápasiť. To na čo títo mnísi prišli je nadčasové a platí to aj pre dnešnú dobu. Je to preto, lebo podstata duše je stále rovnaká. Je stvorená pre lásku k Bohu a k blížnym. Neresti túto lásku ničia.
Súčasná doba
Ponúka sa nám veľa činností, ktoré môžeme robiť. Neustálou zmenou činností sa však len rozplývam do šírky, namiesto toho aby som budoval hlbšie vzťahy
Modlitba
Prvé roky je to zápas. Treba sa to učiť. Tak ako sa učíš hrať napr. na klavíri. Prvé roky to bolí teba, susedov, ale potom to už ide samo a zrazu sa z modlitby stáva niečo, čo obohacuje nielen teba ale aj tvoje okolie
Staraj sa o seba
Sv. Antonín sa pýta Boha prečo je na svete toľko nespravodlivosti. Prečo sú niektorí chudobní, niektorí bohatí a pod.? A Boh mu na to hovorí: Antoníne, staraj sa o seba. To znamená, že najskôr sa musíš postarať sám od seba, až potom môžeš obdarovávať druhých. Vnútro si musíš zaplniť Bohom, inak konáš iba pre vonkajšiu motiváciu

Continue reading

Počul som… Ako predať ovocie a zeleninu, alebo: Nehľadá niekto copywritera? Prosím zamestnajte tohto človeka!

Na začiatok je potrebné vysvetlenie. Raz za týždeň chodí okolo nášho bytu pojazdná dodávka, ktorá zastaví pred barákom a z ampliónu sa ozve týpek, ktorý tak vychváli ovocie, ktoré predáva, ako to nedokážu ani v reklame pre hlavnými správami. Nebolo v mojich silách zachytiť to celé, preto sú niektoré veci nedokončené.



v ponuke je absolútny mercedes medzi zemiakmi

odroda repka je tu, na ktorú je radosť pozrieť
a šťastie ju mať na tanieri

ponúkame aj nové plody matky zeme
sladučké, šťavnaté a fantasticky chutnučké jahôdky ako z Božej kuchyne

prekrásne sú uhorky, šalátovky, hladovky
nádherné na Vás pozerajú reďkovky

a máme perfektnú mladú cibuľku s vňaťou
a prenádherný hlávkový šalát nakoľko je čerstvý
tak isto ako aj kaleráb

a taktiež sa na vás tešia obľúbené sušené hrozienka, sušené brusnice
fantasticky voňavé, mäkkučké a šťavnaté, čo chutia viac ako zo stromu

sú tu pre vás sušené marhule aj najlepšie sušené švestky 
robené v Česku od starých mám
hodnotené slovami MŇAM-MŇAM-MŇAM

:)

 

Čítal som…: Umenie jasného myslenia (Rolf Dobelli)

Zaujímavá knižka, ktorá popisuje 52 omylov v myslení. Ako inšpiráciu na prečítanie knihy, vyberám zopár príkladov:
    • Klam tých, ktorí prežili
      Dosiahnutý úspech je vidieť oveľa viac ako neúspech. Ľudia neustále preceňujú svoje šance na úspech. Avšak väčšia pravdepodobnosť pri zakladaní firmy je tá, že budem neúspešný a skrachujem, ako tá, že zarobím milióny. Tak isto, je väčšia pravdepodobnosť, že keď začnem cvičiť, tak to vzdám, ako tá, že vydržím cvičiť niekoľko rokov

Continue reading

Čítal som…: Hranice: Kedy povedať nie, kedy povedať áno (Cloud H., Townsend J.): druhá časť

Výborná kniha o budovaní si hraníc. V prvom článku som zosumarizoval zaujímavé myšlienky z prvej časti knihy. V tomto článku pokračujem kapitolami Hraničné konflikty a Vytváranie zdravých hraníc
Hranice a naša rodina
  • Dieťa musí od rodiča dostať emocionálne povolenie stať sa samostatným človekom, slobodne rozhodovať o svojom živote a necítiť vinu, ak neurobí to, čo si prajú jeho rodičia
  • Manželia sa musia oddeliť od pôvodnej rodiny, inak ten druhý v manželstve dostáva iba citové zvyšky
  • Byť dospelý znamená žiť v rámci svojich možností a platiť za svoje neúspechy (nemali by sme sa spoliehať na finančnú podporu od svojich rodičov)

Hranice a náš partner
  • Väčšina konfliktov sa točí okolo strachu zo straty
  • Ak sa jeden správa nezodpovedne, treba mu dať zakúsiť dôsledky jeho správania
  • Zmeniť toho druhého nemôžeme, môžeme zmeniť iba svoje reakcie
  • Ja nemôžem vyžadovať, aby ten druhý niečo urobil. Dokonca ani aby rešpektoval moje hranice
  • Oslobodiť od starých dlhov tých, ktorí nám ublížili, znamená prestať od nich niečo chcieť
  • Manželstvo je o službe tomu druhému. Ale musí sa to diať slobodne a nie z povoľnosti, ktorá pramení z nedostatku hraníc
 Continue reading

Čítal som…: Stvorení pre beh (Christopher McDougall)

Povinná motivačná literatúra pre všetkých, ktorí to s behom a najmä ultrabehom myslia vážne. V knihe sa píše o kmeni Tarahumarov, ktorého členovia sú preslávení svojimi bežeckými schopnosťami. Okrem toho v knihe nájdete kopec zaujímavostí o ultrabehu, štýloch behu (barefoot), o tom ako mať z behu radosť, o evolúcií človeka vzhľadom na schopnosť behať/prežiť, o životných príbehoch bežeckých osobností a pod.

Treba prečítať, vyberám pár zaujímavých myšlienok:
  • Behanie spája dva najpôvodnejšie ľudské inštinkty: strach a potešenie
  • Emil Zátopek behával 400 metrové behy najrýchlejšie ako vedel, stále dookola, 90 krát za sebou a medzi jednotlivými behmi oddychoval pri dvestometrovom džogingu
  • Beh nemá byť prostriedok na dosiahnutie cieľa, nie je to investícia aby sme sa stali rýchlejšími, štíhlejšími alebo bohatšími...
      Continue reading

Čítal som…: Hranice: Kedy povedať nie, kedy povedať áno (Cloud H., Townsend J.)

Výborná kniha o budovaní si hraníc. Čo sú to vlastne hranice, čo všetko môžu zle nastavené hranice v živote ľudom pokaziť a ako ovplyvniť ich správanie a spokojnosť v živote. Kniha je fakt dobrá, vyberám zaujímavé myšlienky z prvej kapitoly: "Čo sú hranice".

  • Ak sa niekomu postavím na odpor tým, že poviem "NIE", bojím sa, že ten druhý má opustí a ja ostanem síce s hranicami ale sám. Strach zo samoty dokáže udržať človeka v nefunkčných vzťahoch celé roky
  • Treba podporiť svoje hranice jasne stanovenými následkami. Príklad: "...ak budeš piť, odídem od teba k rodičom a začneme sa baviť, až keď budeš triezvy", alebo: "...ak minieš naše peniaze, zablokujem ti prístup k nášmu účtu" a pod.
  • Rozhodnutia máme pod kontrolou iba my sami. Ak robím niečo s nevôľou, alebo z donútenia a nemám z danej činnosti dobrý pocit je to preto lebo mi chýba v danej veci moje vlastné, slobodné rozhodnutie
  • Ak vo svojich modlitbách Boha o niečo prosíme, ale on nám to nedá, tak je možné, že si želáme iba niečo čo má zasýtiť našu pýchu, alebo podporiť naše ego

Continue reading

Tip na výlet: Park Gaštanica

Na Jeséniovej ulici na Kolibe sa nachádza parčík s detským ihriskom v ktorom sú vysadené okrem iných stromov aj jedlé gaštany. Prístup je od konečnej zastávky "Koliba". Treba sa vrátiť k Tescu a prejsť po chodníku za Tescom. Ak idete autom, dá sa parkovať aj na ulici "Cesta na Kamzík" 

Boli sme tam v čase TOP sezóny, bolo vidieť, že sú gaštany dosť vyzbierané, ale aj napriek tomu sa mi podarilo nazbierať skoro 1,5kg. Keďže je tam aj detské ihrisko, dá sa tam stráviť aj popoludnie s malým dieťaťom. 

Bod sa nachádza vo vrstve "Tipy na výlety", v ktorej môžete nájsť aj ďalšie zaujímavé tipy

Čítal som…: Listy rodičom (vo veku dvojročného dieťaťa)

Niečo o knihe si môžete prečítať v tomto článku, spolu so zaujímavými myšlienkami pre výchovu dieťaťa do jedného roka  a pre ročné dieťa v tomto článku. 

Pokračujem s výberom rád, tipov a trikov pre výchovu dvojročného dieťaťa. 
Vo veku od dvoch do dva a štvrť roka
  • VZDOR je objavovanie vlastnej osobnosti. Keďže dieťa je neskúsené, tak sa nám niekedy jeho chovanie javí, ako by chcelo ísť hlavou proti múru. Vzpiera sa a trucuje. Ono však nie je neúmyselne zlé, svoju neposlušnosť si neuvedomuje, iba experimentuje so svojou vlastnou vôľou
  • Dieťa musí spoznať pocit, keď sa mu niečo podarí presadiť, ale musí pochopiť čo môže a čo nie. Formuje sa rastúce sebavedomie a ustupuje egoizmus
  • Rodič musí byť maximálne zhovievavý, keď chce dieťa robiť činnosti, ktoré mu ešte nejdú na 100%. Nesmieme dieťa znechutiť a brzdiť jeho vývoj. Musíme sa obrniť veľkou dávkou trpezlivosti a porozumením. Ak má dieťa možnosť  činnosti robiť, opakovať a zdokonalovať sa v nich, rastie v ňom podnikavosť, šikovnosť, samostatnosť a sebavedomie. Dieťaťu nejde o výsledok, ale o samotnú činnosť. Tá mu robí radosť a dodáva odvahu
  • Nemôžeme dieťa trestať za každý prejav odporu. Zbavili by sme ho tak vlastného sebavedomia  a vlastnej vôli. Neobmedzená sloboda však tiež nie je dobrá

Continue reading

Tipy na výlet: Turistická rozhľadňa pri Kamzíku

Pekná prechádzka (aj s kočíkom) od parkoviska na Kamzíku po modrej značke. Rozhľadňa sa nachádza na lúke, kde sa dá opekať. Je z nej pekný výhľad na časť Bratislavy. 

Bod je nahodený aj vo vrstve Tipy na výlet. Je to konkrétne tento bod.

 

Čítal som…: Listy rodičom (vo veku od 12 do 24 mesiacov)

Najzaujímavejšie myšlienky z prevej časti knihy (vek do jedného roka) sú v tomto článku
Vek 12 až 15 mesiacov
  • Dieťa síce v tomto veku protestuje proti všetkému, ale je to potrebné pre jeho vývoj. Vníma to ako hru (KTO z KOHO) a skúša kde sú hranice a aké sú pevné
  • Dieťa chce vždy viac ako je schopné prijať (vo všetkom)
  • Dieťa potrebuje matkinu blízkosť, ale zároveň už chce byť samostatné10
  • Posmeľovanie znamená dodať dieťaťu odvahu popasovať sa s prekážkami, na ktoré narazí, t.j. dať mu možnosť vyskúšať si svoje sily. Rodič by nemal byť úzkostlivý a “strhávať” dieťa z každej prieskumnej cesty. Dieťa potom stráca odvahu a bojí sa. Prísni rodičia, ktorí dieťa ustavične obmedzujú a všetko mu vyčítajú, ho tak ochudobňujú o vlastnú vôľu a vlastné nápady. Z dieťaťa vyrastie ustráchaný a nepriebojný človek
  • Zlá je však aj veľká ctižiadosť, ktorá nevie trpezlivo prečkať jednu vývojovú etapu a hneď preskakuje do druhej
  • Škodí aj priveľké rozmaznávanie, ktoré pramení z chorobnej túžby rodičov, aby dieťa zostalo navždy ako bezmocné bábätko, celkom odkázané na ich lásku
  • Docieliť, aby dieťa prestalo robiť niečo nevhodné je ideálne pomocou vlastného príkladu. Napr.: Ocko spí, musíme byť ticho (a mama aj reálne začne byť ticho)
  • Nevychovávame naslepo poslúchajúceho otroka
  • Strach nikdy nevytvára skutočný rešpekt
Vek 15 až 18 mesiacov

Continue reading

Počul som…: Preprogramovanie podvedomia (Okno do duše – Jozef Čuha)

Ako by povedal Vlado Zlatoš.. “Nespravil som si poctivo domácu úlohu” a neviem teda definitívne formulovať svoj názor na psychológa Jozefa Čuhu. Najviac mi vadí, že má reláciu v Slobodnom vysielači. Skúsim sa od toho odosobniť a venovať sa informáciám, ktoré odzneli v rámci relácie Okno do duše. Počúval som niekoľko relácií v roku 2015 na tému preprogramovania podvedomia.

Vyberám zopár myšlienok:
  • Podvedomie je niečo ako ľadovec. Nedá sa oddeliť to, čo je vidieť a to čo je pod hladinou. Toho čo je pod hladinou (podvedomie, t.j. presvedčenie a predstavy) je viac a vo veľkej miere ovplyvňuje to nad hladinou (vedomie). Svoje okolie vnímame cez vedomie (racio), emócie si ukladáme do podvedomia a tie spätne ovplyvňuje vedomie (reakcia, bezmyšlienkové rozhodnutia). Ak chcem zmeniť svoje vedomie, musím preprogramovať podvedomie. To môžem iba úprimným odpustením a prijatím samého seba takého aký som. Preprogramovať podvedomie sa dá iba cez vedomie.

Continue reading

Zažil som…: kurz prvej pomoci

Veľká vďaka zamestnávateľom, ktorí umožnia svojím zamestnancom absolvovať kurz prvej pomoci a ešte im ho ako bonus aj zaplatia :) Ďakujem ti Kedros.

Bol to jednodňový kurz, ktorý organizovala spoločnosť Rescueservis.sk. Už v roku 2009 som absolvoval trojdňový kurz, ktorý organizoval Červený kríž a potom v roku 2018 jeden pol dňový zameraný na prvú pomoc pre malé deti. Na základe týchto skúseností môže povedať, že pokiaľ kurz vedú ľudia, ktorí majú reálne skúsenosti s poskytovaním prvej pomoci je to veľmi veľké plus. 

Keď sme už pri ľuďoch z praxe (najmä z oblasti zdravotníctva), nedá mi spomenúť jednu vec, ktorú som si všimol. A tou je Cynizmus. Pre nás, bežných ľudí, ktorí sa nestretávajú denne so smrťou sú vety typu: “nemalo zmysel oživovať mŕtvolu” a pod veľmi drsné. Ale pre nich je to zrejme jediná možnosť ako sa obrniť pred realitou. Nemôžu predsa naviazať citový vzťah s každým prípadom, ktorý denne riešia. Potom to vyzerá tak, že ja prídem na pohotovosť s tým, že umieram (a pritom mám možno iba zapálené slepé črevo), ale lekár nepanikári (chvalabohu), okamžite oddelí fakty od pocitov a venuje sa čisto iba potrebným úkonom. Mne sa potom zdá jeho prístup veľmi cynický, bez citu a on mi pri tom iba zachraňuje život :)

Takže zopár zaujímavých myšlienok z kurzu. Žiadne systematické návody (na to sú príručky), vyberám iba zopár zaujímavých postrehov:

    • prioritou pri záchrane je chrániť hlavne seba (aby neboli zrazu dvaja, ktorým treba pomôcť)
    • 155 voláme pri zdravotných problémoch, 112 vtedy, keď potrebujeme aj hasičov a policajtov
    • pri volaní treba dispečorovi jasne a zreteľne povedať, kde sa nachádzame (na “východe, kde nič nie je” sú napr. v každej dedine tri oporné body: krčma, kostol a osada
    • resuscitujeme, aby sme zachránili mozog, lebo ten rozhoduje o kvalite budúceho života  (bez kyslíka vydrží mozog 5-8 minút, pri izbovej teplote). Záchranári niekedy resuscitujú aj 45 minút. posmrtné škvrny (“stečenie”, “naliatie” krvi v dolných častiach tela) sa objavuje už po 2 hodinách. Vtedy už netreba oživovať
    • záchranári nerobia “masáž”, ale oživujú, teda resuscitujú

Continue reading

Čítal som: Rozhovor s Katarínou a Kamilom Baginovcami (postoj.sk)

Zopár pekných myšlienok z inšpiratívneho článku:
  • Manželská kríza začína tým, že mlčíme o drobných zraneniach, nehovoríme o problémoch a tvárime sa, že sa nič nedeje. Narastá v nás pocit, že nám bolo ublížené a nevieme oddeliť od pocitov svoje ego
  • Častokrát chýba manželom schopnosť prispôsobiť sa
  • Manželstvo je zabíjané aj tým, že sa deti dostali na piedestál. Treba si vyhradiť priestor pre seba, aj keď prvých pár rokov s deťmi sa to veľmi nedá
  • Je potrebné obmedziť individuálne aktivity mimo domu. Lebo ak si dám cez týždeň 3 krát futbal a aby to bolo fifty-fifty, tak manželka si dá 2x kávičku, tak kedy máme byť spolu? Potom je to o tom, že každý si chce popri manželstve “uchmatnúť” svoj život a končí sa to tak, že manželia idú od seba. Lepšie je mať spoločné aktivity
  • Aby bol vzťah trvalejší, aby vznikol priateľský vzťah, je potrebné aby boli manželia spolu
  • Treba manželku denne chváliť, keď je na materskej, lebo ona obetuje kariéru pre výchovu detí
  • Treba sa čo najskôr oddeliť od svojej pôvodnej rodiny, zadefinovať si svoje pravidlá a riadiť sa podľa nich
  • Deti by sme nemali vychovávať pre povolania, ale ako budúcich ženíchov a nevesty, t.j. pripraviť dieťa na vzťah
  • Netreba čakať, že sa zmení partner, treba začať od seba
  • Keď komunikuje a chcem dačo vyčítať tomu druhému, tak to otočiť do polohy: keď sa takto správaš, ja sa cítim takto. Začať tým, čo mi prekáža, ako sa pri tom cítim, čo by som chcela zmeniť, a končiť tým, čo pre budúcu zmenu urobím ja. Nech tam ani raz nie je nahodené na smeč to, aby sa ten druhý potreboval ospravedlňovať, aby potreboval vysvetľovať, že je to celé úplne inak
  • Manžel by si mal uvedomiť, či v práci dostatočne vypĺňa dobre a zmysluplne čas, či tam tie dve hodiny navyše musí byť, či musí chodiť na všetky teambuildingy a pod. Nehľadať si výhovorky, aby som utekal z domu, ale byť tam, kde som potrebný

Čím sme žili v prvom polroku roka 2018

Opäť prinášam prehľad toho, čo sa dialo v prvej polovici roka 2018 pomocou vtipných obrázkov z internetu. Zdrojmi sú väčšinou stránky: gulas.sme.sk, zvratenyhumor.sk a kecy roumen.

Staršie výbery podobného zamerania sa nachádzajú tu:
Čím sme teda žili?
  • aj hokej bol, aj Golonka sa k nemu musel vyjadriť
  • na MeToo reagovala na Slovensku aspoň Z.S.
  • Elon Musk dostal auto do vesmíru
  • SMER sa „brilantne“ postavil ku kauze zavraždenia novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice
  • Na olympiáde hviezdila Ester
Older posts Newer posts

© 2020 marianjesaman.sk

Theme by Anders NorenUp ↑