Čítal som výbornú knihu: Marek Herman a Jiří Halda: Jsi tam, brácho?

Tenká knižka, ale veľa zaujímavých myšlienok o seba a výchove detí. Mojím cieľom nie je robiť analýzu obsahu. Chcem iba vybrať niekoľko myšlienok, ktoré keď si prečítate, tak vás buď oslovia alebo nie. Ak vás zaujme aspoň polovica, neváhajte a zožeňte si danú knihu. Je v nej toho oveľa, oveľa viac..

  • Pravidelný denný rytmus je prvý krok po nastolenie poriadku v rodine. Diaľnica uspávania znamená, že je za desať sedem a ja už presne viem, ako bude vyzerať najbližšia hodina a pol, ktorá skončí tým, že mi mama dá pusu na dobrú noc. Každý deň rovnako. ako u „blbečků na dvore“
  • Keď je dieťa sa snaží zo všetkých síl prísť na to, čo má robiť, aby s ním boli rodičia spokojní. Dieťa je „popelníci“ rodiny. čokoľvek hrozného sa v rodine bude diať, bude si to malé dieťa vždy vzťahovať na seba: je to moja vina, za to môžem ja

  • Dôsledky zlej výchovy: väčšinu energie a inteligencie musím spotrebovávať na to, aby som vôbec dokázal žiť s tým, čo nám urobili, keď sme boli malý (psychické, fyzické týranie, neprijatie a pod.)
  • Najhoršie čo sme deťom urobili: zamkli sme ich do pohodlia a ničnerobenia. Ukradli sme „jim touhu“,  pretože všetko im splníme ešte skôr, ako to sami začnú chcieť. Mozog je šťastný, len vtedy, keď sa o niečo usiluje
  • Keď máme 40, tak sa učíme hospodáriť s energiou a robíme si zásobu energie, z ktorej budeme čerpať v poslednej tretine života. Žena si všetko podstatné musí vyjasniť a odpracovať ešte predtým ako zostarne. Po päťdesiatke sa potom ženy buď „rozžiaria“ alebo „scvrknú“
  • „Zlobivé“ deti neexistujú. Sú iba deti, ktorým niečo chýba a nevhodným spôsobom si pýtajú pozornosť
  • Škôlka nevznikla pre potreby detí. Je to výmysel dospelých z doby, keď sme potrebovali masívne nahnať mamy do práce. Do piatich, šiestich rokov, dieťaťu k životu veľmi často stačí vzorec 1+1
  • 90% percent osobnosti sa utvára do veku troch rokov. Čo nedostaneme do troch rokov budeme hľadať celý život. Máme je zdroj môjho pocitu bezpečia a dôvery v seba vo svet. „Mama“ a „moja vôľa“ sú dva piliere, ktoré rozhodnú o vaši životnej spokojnosti alebo životnej nespokojnosti
  • Prvé čo vo výchove musíš urobiť je upratať si sám v sebe. Vyznať sa v tom, kto som a kde som. a naučiť sa to prijať. Prijať samého seba aký si
  • Mamy si predsa nikdy s deťmi nehrali. To je výmysel posledných 30-40 rokov. Po celú dobu nášho vývoja mala žena 5-12 detí a celý deň kmitala, aby ich uživila. Aby sa aspoň polovica z nich dožila dospelosti. Všetko čo mama s dieťaťom robí je hra: upratovanie, nákup, umývanie kúpeľne, skladanie ručníkov, to všetko je naša hra