Od Slávky Kubíkovej som čítal aj knihu: Klub nerozbitných detí (zopár myšlienok z nej je tu), ktorá ma nadchla a veľa som sa z nej dozvedel. Kniha Krotitelia displejov hovorí o tom, ako na naše deti, ale aj na nás vplývajú mobily a ostatné moderné digitálne technológie. Čo máme v sebe zakódované od dôb „lovcov a zberačov“ a ako to tvorcovia digitálnej zábavy vedia využiť. 

Zopár myšlienok: 

  • Ľudské telo, potvora jedna ušatá, človeka nabáda jesť sladké a nezdravé veci. Mohla to tá príroda lepšie zariadiť, poviete si. Príroda to však zariadili fantasticky. Len nerátala s podmienkami, v ktorých sú sladkosti voľne dostupné v bezodných množstvách. Naopak, v podmienkach lovcov a zberačov rovnica „sladké = dobré“ pomáhala zabezpečiť prežitie
  • Prečo sme tak fascinovaní všetkým, čo blikne v mobile? je to schopnosťou stopára, ktorú v sebe máme, t.j. oči, ktoré dokážu zazrieť a rýchlo rozoznať všetko nezvyčajné. Lebo nezvyčajné je spravidla buď niečo veľmi užitočné, alebo, naopak, niečo veľmi nebezpečné

  • Aktivity, pri ktorých sa dopamín tradične vyplavuje, sú totiž presne tie, ktoré príroda vyhodnotila ako kľúčové na prežite. Problém je, že v dnešnej dobe sme vynašli všelijaké nové spôsoby, ako sa k dopamínu dostať s minimálnou námahou
  • V princípe existujú tri hlavné zdroje ľudského šťastia: tvorenie, vzájomná blízkosť s inými ľuďmi a – realita ako taká
  • Aby človek lepšie porozumel sebe samému, je dôležité, aby pred sebou samým prestal unikať
  • Aké sú podstatné schopnosti pre dobrý život? Myslieť, sústrediť sa, tvoriť, dokázať svoju vec dotiahnuť do konca a presadiť sa. Na to sú potrebné dobré sociálne zručnosti – vedieť komunikovať, rozprávať sa s ľuďmi, nadchnúť ich pre svoju veci, motivovať, organizovať. Všetko toto sa deti učia offline
  • Jedným z vážnych problémov dnešných detí je korupcia luxusom. A z nej vyplývajúca neschopnosť čeliť realite. Deti žijú v bubline, v ktorej sa želania plnia skôr, ako ich stihne dieťa vysloviť alebo si čo i len pomyslieť, a nemusia sa o nič starať. To všetko vedie k obrovskému úpadku životaschopnosti
  • Keď sa dieťa sťažuje, že sa nudí, správna rodičovská odpoveď znie: „Výborne. Deti sa potrebujú nudiť, to sme chceli.“ (ideálny čas navrhnúť im zapojenie do domácich prác a ideálny čas ako generátor kreatívnych nápadov)
  • Spoločnosť je dnes totálne deformovaná, pretože všetci považujeme to, čo sa deje počas posledných dvadsiatich rokov, za zdravú formu
  • Dieťa, ktoré nemá plnohodnotne nasýtenú svoju potrebu vzťahu (čo sa cez rovesníkov nedá), je neustále nespokojné cíti, že mu niečo chýba, a stále to hľadá. Ak nefunguje vzťah, dieťa pri vašich dobre mienených radách nedrží skoro nič. Nie je tu dedina, spoločenstvo, rituálny, širšia angažovaná rodina, ktorá by potvrdzovala vaše hodnoty a váš životný štýl. Naopak, existuje veľmi veľa vplyvov, ktoré idú presne proti tomu, čo učíte deti vy. Dieťa kamarátov nepotrebuje až tak bytostne ako rodičov
  • O návykoch: A to, čo namáhavo zasejte, okopávate a slzami frustrácie polievate v rannom detstve, budete neskôr žať
  • Ak chce byť človek úspešný –  v škole, v práci, v živote, potrebuje prekovávať seba samého: svoju lenivosť a chuť utiecť od námahy
  • Pri lákavých veciach platí: čo sa dnes stane normou, zajtra sa zvýši
  • Je najvyšší čas zaviesť rodinné nočné pravidlo: telefóny spinkajú vo svojej postieľke, ktorá je v inej miestnosti, ako spia ľudia. Na budenie si kúpte budíky, ešte ich predávajú
  • Dieťa potrebuje najskôr dozrieť, získať nad sebou kontrolu – a to sa nestane na tablete – a až potom môže postupne ísť do náročnejšieho, digitálneho sveta
  • Nastupujúca generácia detí si potrebuje vžiť pravdu, že tie najúžasnejšie a najskutočnejšie veci sa dejú offline. je to fakt. Na rozmýšľanie, štúdium, tvorenie, vzťahy, na psychickú pohodu sú vhodnejšie klasické nástroje než tie digitálne