Zopár pekných myšlienok z inšpiratívneho článku:
  • Manželská kríza začína tým, že mlčíme o drobných zraneniach, nehovoríme o problémoch a tvárime sa, že sa nič nedeje. Narastá v nás pocit, že nám bolo ublížené a nevieme oddeliť od pocitov svoje ego
  • Častokrát chýba manželom schopnosť prispôsobiť sa
  • Manželstvo je zabíjané aj tým, že sa deti dostali na piedestál. Treba si vyhradiť priestor pre seba, aj keď prvých pár rokov s deťmi sa to veľmi nedá
  • Je potrebné obmedziť individuálne aktivity mimo domu. Lebo ak si dám cez týždeň 3 krát futbal a aby to bolo fifty-fifty, tak manželka si dá 2x kávičku, tak kedy máme byť spolu? Potom je to o tom, že každý si chce popri manželstve “uchmatnúť” svoj život a končí sa to tak, že manželia idú od seba. Lepšie je mať spoločné aktivity
  • Aby bol vzťah trvalejší, aby vznikol priateľský vzťah, je potrebné aby boli manželia spolu
  • Treba manželku denne chváliť, keď je na materskej, lebo ona obetuje kariéru pre výchovu detí
  • Treba sa čo najskôr oddeliť od svojej pôvodnej rodiny, zadefinovať si svoje pravidlá a riadiť sa podľa nich
  • Deti by sme nemali vychovávať pre povolania, ale ako budúcich ženíchov a nevesty, t.j. pripraviť dieťa na vzťah
  • Netreba čakať, že sa zmení partner, treba začať od seba
  • Keď komunikuje a chcem dačo vyčítať tomu druhému, tak to otočiť do polohy: keď sa takto správaš, ja sa cítim takto. Začať tým, čo mi prekáža, ako sa pri tom cítim, čo by som chcela zmeniť, a končiť tým, čo pre budúcu zmenu urobím ja. Nech tam ani raz nie je nahodené na smeč to, aby sa ten druhý potreboval ospravedlňovať, aby potreboval vysvetľovať, že je to celé úplne inak
  • Manžel by si mal uvedomiť, či v práci dostatočne vypĺňa dobre a zmysluplne čas, či tam tie dve hodiny navyše musí byť, či musí chodiť na všetky teambuildingy a pod. Nehľadať si výhovorky, aby som utekal z domu, ale byť tam, kde som potrebný