marianjesaman.sk

Blog nielen o geografii, cestovaní a tipoch na výlet

Category: Výchova (page 1 of 2)

Zaujímavé myšlienky o výchove z kníh, ktoré som prečíta

Čítal som…: Vojna bohov (Kyle Idleman)

Ak sa snažíme pracovať na odstraňovaní svojich nedostatkov, zvyčajne využívame metódu nazývanú „modifikácia správania“. Napríklad: ak mám problém s alkoholom, tak sa zbavím všetkého alkoholu v mojom dosahu a sťažím si k nemu v čo najväčšej možnej miere prístup. Podobá sa to však na to, ako keby sme čistili potok poniže prúdu. Vyčistím dané miesto, ale časom, z hora príde ďalšia špina. Musím sa vydať až k prameňu a „stredom toho prameňa/môjho srdca“ má byť Boh. Ak je pre mňa na prvom mieste vzťah s Bohom dostanú sa do správnej pozície aj ostatné vzťahy. Ak v mojom srdci nie je Boh, tak sa tam nachádza boh jedla, sexu, zábavy, úspechu, peňazí, výkonu, romantiky, rodiny alebo boh mňa samotného.

Ak s tebou zarezonuje niečo z týchto myšlienok uvedených nižšie, neváhaj a siahni po danej knihe. Je v nej toho ešte kopec. A vďaka tejto knihe som sa dostal ku knihe C.S.Lewis: Rozhovory o neobyčajnom kresťanstve o ktorej budem písať ešte niekoľko blogov.

  • Ak vezmeme čokoľvek, čomu človek venuje čas a energiu, zo všetkého dokážete urobiť modlu. Keď nejaký človek alebo vec nahradí v našom živote Boha, zatieni jeho slávu a zaberie miesto, ktoré mu právom patrí, stáva sa nám táto osoba alebo vec v podstate bohom
  • Váš fyzický stav ovplyvňuje, ako rozmýšľate a ako sa cítite, a vaše duševné rozpoloženie spätne vplýva na váš zdravotný stav

Continue reading

Čítal som…: Krotitelia displejov (Slávka Kubíková)

Od Slávky Kubíkovej som čítal aj knihu: Klub nerozbitných detí (zopár myšlienok z nej je tu), ktorá ma nadchla a veľa som sa z nej dozvedel. Kniha Krotitelia displejov hovorí o tom, ako na naše deti, ale aj na nás vplývajú mobily a ostatné moderné digitálne technológie. Čo máme v sebe zakódované od dôb „lovcov a zberačov“ a ako to tvorcovia digitálnej zábavy vedia využiť. 

Zopár myšlienok: 

  • Ľudské telo, potvora jedna ušatá, človeka nabáda jesť sladké a nezdravé veci. Mohla to tá príroda lepšie zariadiť, poviete si. Príroda to však zariadili fantasticky. Len nerátala s podmienkami, v ktorých sú sladkosti voľne dostupné v bezodných množstvách. Naopak, v podmienkach lovcov a zberačov rovnica „sladké = dobré“ pomáhala zabezpečiť prežitie
  • Prečo sme tak fascinovaní všetkým, čo blikne v mobile? je to schopnosťou stopára, ktorú v sebe máme, t.j. oči, ktoré dokážu zazrieť a rýchlo rozoznať všetko nezvyčajné. Lebo nezvyčajné je spravidla buď niečo veľmi užitočné, alebo, naopak, niečo veľmi nebezpečné

Continue reading

Čítal som…: Jsi tam, brácho (Herman, M. a Halda J.)

Čítal som výbornú knihu: Marek Herman a Jiří Halda: Jsi tam, brácho?

Tenká knižka, ale veľa zaujímavých myšlienok o seba a výchove detí. Mojím cieľom nie je robiť analýzu obsahu. Chcem iba vybrať niekoľko myšlienok, ktoré keď si prečítate, tak vás buď oslovia alebo nie. Ak vás zaujme aspoň polovica, neváhajte a zožeňte si danú knihu. Je v nej toho oveľa, oveľa viac..

  • Pravidelný denný rytmus je prvý krok po nastolenie poriadku v rodine. Diaľnica uspávania znamená, že je za desať sedem a ja už presne viem, ako bude vyzerať najbližšia hodina a pol, ktorá skončí tým, že mi mama dá pusu na dobrú noc. Každý deň rovnako. ako u „blbečků na dvore“
  • Keď je dieťa sa snaží zo všetkých síl prísť na to, čo má robiť, aby s ním boli rodičia spokojní. Dieťa je „popelníci“ rodiny. čokoľvek hrozného sa v rodine bude diať, bude si to malé dieťa vždy vzťahovať na seba: je to moja vina, za to môžem ja

Continue reading

Počúval som: Výchova Nevýchovou

Zaujímavý koncept ako pristupovať k výchove. Je dostupný formou online kurzu. Výborné do auta. Celé to zastrešuje Katarína Králová. Štyrmi základnými piliermi nevýchovy sú: rešpekt, otvorená komunikácia, vnútorné hranice a nápoveda.

Zásady

  • Základom „ne“-výchovy je dohoda. Je ale rozdiel medzi dohováraním a dohováraním sa. Dohoda je zladenie dvoch rovnocenných názorov (neplatí to však pri život ohrozujúcich situáciách a vtedy, keď dieťa ubližuje druhým). Dohoda nie je uplácanie ani to, že ja poviem ako to bude. Pri dohode je potrebné odovzdať aj zodpovednosť. a nie je to stratégia donútiť dieťa robiť to, čo chceme my
  • Ak chcem niekoho inšpirovať svojím životom, musím ho najskôr mať. Žime svoj život, majme svoje plány a sny, snažme sa ich uskutočňovať a dieťa sa bude učiť príkladom
  • Sloboda jedného končí tam, kde sa začína ubližovať slobode toho druhého (napr. vtedy keď ma dieťa svojím správaním obmedzuje)
  • Ak má niekto problém, tak ja ho nemôžem spasiť bez toho, ak on sám nechce
  • Aj dieťa má svoje potreby, ktoré je potrebné uznať. Je vhodné sa s ním baviť ako s rovnocenným partnerom, ktorý má ale zároveň aj zodpovednosť

Continue reading

Čítal som…: Cesta pokojného bojovníka (Dan Millman)

Klasika motivačnej literatúry. Čítal som túto knihu prvýkrát možno pred desiatimi rokmi, odvtedy sa k nej vždy po nejakej dobe vrátim a zakaždým v nej nájdem niečo nové a zaujímavé.

Bojovník, ktorého Dan nazval “Sokratom” pracuje na benzínovej stanici a sprevádza Dana ako duchovný vodca. Nie je to o žiadnych “desiatich overených radách pre šťastný život”, ale o neustálej tvrdej práci na sebe v rôznych oblastiach tvojej osobnosti (fyzické zdravie, myslenie, pohľad na svet a pod.), absolútnej zmene myslenia a hľadania šťastia v každodenných okamihoch.

Zopár pekných myšlienok a rád, ako motivácia na prečítanie knihy:
  • Ľudia majú zvyčajne veľa skúseností, ale málo sa naučili. Majú veľa faktov a teórií, ale málo vedia o sebe
  • Treba prevziať zodpovednosť za svoj život taký, aký je, namiesto toho, aby si zo svojich problémov vinil druhých ľudí alebo okolnosti. Musíš prevziať úplnú zodpovednosť za svoj život, za svoj zdravotný stav, svoje šťastie. Za všetky svoje životné okolnosti si z veľkej miery, vedome alebo nevedome, zodpovedný ty sám
  • Iba najväčší mudrci a hlupáci sa nemenia

Continue reading

Čítal som: Klub nerozbitných detí (Slávka Kubíková)

Veľmi dobrá kniha o výchove dnešných detí. Generácie, ktorú by sme mohli nazvať generácia tabletových detí. Mohli by sme ich charakterizovať ako problémové, unudené, ufrflané, nespratné, nevediace sa sústrediť, v ničom vytrvať, niečo vytvoriť, deti, ktoré sú stratené, nezaradené, zlomené, majú strach, nevidia nádej a nevedia ako žiť.

Celkom smutná charakteristika, avšak dá sa s tým dačo robiť. Treba sa zamerať na niekoľko oblastí, ktoré treba v deťoch rozvíjať a snáď dokážeme zmeniť takúto charakteristiku.
Zopár všeobecných rád:
  • Pravidlo tisícich dní znamená, že ak nejakú činnosť vykonávam 1 000 dní po sebe, jej vykonávanie sa stane pre dieťa samozrejmosťou
  • Mozog detí "dychtí" po maximálnom potešení získanom s čo najmenšou námahou
  • Dieťa musí mať na výber (napr. v oblečení, knihy, ako tráviť čas), ale rodič musí mať rozum
  • Cieľom výchovy nemá byť dosiahnutie stavu, že bábätko čo najmenej zavadzia
  • Predtým, ako začnete vychovávať dieťa, začnite vychovávať seba. To čo chceme deťom vštepiť, musíme sami žiť
  • Podstata šťastného života je v službe. V službe rodine, komunite, spoločnosti. Služba nie je nič iné, ako dávanie svojej lásky inému človeku
  • Základom výchovy je fungujúce manželstvo. Manželia sa musia vzájomne vážiť, rešpektovať a podporovať. Na prvom mieste musí byť manželský partner
  • Rodič by mal mať skôr zadrótované ústa a veľké uši. Menej hovoriť a snažiť sa deti viac počúvať
Technológie
  • Napĺňajú základnú ľudskú túžbu: túžbu po rozptýlení
  • Používanie smartfónov spôsobuje neustále vylučovanie dopamínu, ktorý mení ľudský mozog: zmenšuje schopnosť sústrediť sa, uvažovať a rozhodovať sa. Dopamín navyše spôsobuje závislosť podobne ako kokaín
  • Pravidlo: nech počet hodín týždenne pred telkou/tabletom/mobilom nie je väčší ako vek dieťaťa (v rokoch)
  • Angličtinu, matematiku a pod. sa dieťa učí cez priamy kontakt nie cez obrazovku (do 6-7 roku)
  • Ak nedokážme vypnúť telku/mobil sebe, tak to nedokážme ani dieťaťu, takže najlepšie je začať od seba
  • Neodkladajme dieťa pred telku, aby sme si upratali a navarili. Radšej poľavme z nárokov na čistú domácnosť

Hra, pohyb, sloboda
  • Deti bez hračiek sú sebavedomejšie, kreatívnejšie a spokojnejšie
  • Hračky, aj tie edukatívne kupujeme nie preto, že by ich deti potrebovali, ale pre svoj dobrý pocit ilúzie, že sme deti nejako podporili
  • Deti sa potrebujú nudiť, aby v sebe našli silu vytvoriť/vymyslieť niečo nové
  • Deti majú senzitívne obdobia, alebo tzv. obdobia obsesie, kedy vykonávajú tú istú činnosť neustále dokola. Treba ich v tom podporiť. Deti sa učia opakovaním
  • Využívajme potenciál komunity. Striedajme sa so susedmi, kto zoberie deti von
    
    Netreba to preháňať krúžkami, ktoré sú jednostranne zamerané, treba dieťaťu dopriať priestor na behanie, šplhanie, lezenie...

Continue reading

Čítal som: Buď, kde si (Štepán Smolen)

Kniha je super, ešte sa k nej vrátim a vyberiem zaujímavé myšlienky. Na začiatok však súhr zo súhrnu, ktorý odznel na prednáške k tejto knihe. Viď youtube tu.
Kto to boli púštni otcovia? 
Muži a ženy, ktorí v 4. storočí utekali na púšť, lebo hľadali spôsob, ako prežívať kresťanstvo skutočne a poctivo. Púšť ako odľahlé miesto umožňuje neutekať od myšlienok a nerestí, ale nás núti s nimi zápasiť. To na čo títo mnísi prišli je nadčasové a platí to aj pre dnešnú dobu. Je to preto, lebo podstata duše je stále rovnaká. Je stvorená pre lásku k Bohu a k blížnym. Neresti túto lásku ničia.
Súčasná doba
Ponúka sa nám veľa činností, ktoré môžeme robiť. Neustálou zmenou činností sa však len rozplývam do šírky, namiesto toho aby som budoval hlbšie vzťahy
Modlitba
Prvé roky je to zápas. Treba sa to učiť. Tak ako sa učíš hrať napr. na klavíri. Prvé roky to bolí teba, susedov, ale potom to už ide samo a zrazu sa z modlitby stáva niečo, čo obohacuje nielen teba ale aj tvoje okolie
Staraj sa o seba
Sv. Antonín sa pýta Boha prečo je na svete toľko nespravodlivosti. Prečo sú niektorí chudobní, niektorí bohatí a pod.? A Boh mu na to hovorí: Antoníne, staraj sa o seba. To znamená, že najskôr sa musíš postarať sám od seba, až potom môžeš obdarovávať druhých. Vnútro si musíš zaplniť Bohom, inak konáš iba pre vonkajšiu motiváciu

Continue reading

Čítal som…: Hranice: Kedy povedať nie, kedy povedať áno (Cloud H., Townsend J.): druhá časť

Výborná kniha o budovaní si hraníc. V prvom článku som zosumarizoval zaujímavé myšlienky z prvej časti knihy. V tomto článku pokračujem kapitolami Hraničné konflikty a Vytváranie zdravých hraníc
Hranice a naša rodina
  • Dieťa musí od rodiča dostať emocionálne povolenie stať sa samostatným človekom, slobodne rozhodovať o svojom živote a necítiť vinu, ak neurobí to, čo si prajú jeho rodičia
  • Manželia sa musia oddeliť od pôvodnej rodiny, inak ten druhý v manželstve dostáva iba citové zvyšky
  • Byť dospelý znamená žiť v rámci svojich možností a platiť za svoje neúspechy (nemali by sme sa spoliehať na finančnú podporu od svojich rodičov)

Hranice a náš partner
  • Väčšina konfliktov sa točí okolo strachu zo straty
  • Ak sa jeden správa nezodpovedne, treba mu dať zakúsiť dôsledky jeho správania
  • Zmeniť toho druhého nemôžeme, môžeme zmeniť iba svoje reakcie
  • Ja nemôžem vyžadovať, aby ten druhý niečo urobil. Dokonca ani aby rešpektoval moje hranice
  • Oslobodiť od starých dlhov tých, ktorí nám ublížili, znamená prestať od nich niečo chcieť
  • Manželstvo je o službe tomu druhému. Ale musí sa to diať slobodne a nie z povoľnosti, ktorá pramení z nedostatku hraníc
 Continue reading

Čítal som…: Hranice: Kedy povedať nie, kedy povedať áno (Cloud H., Townsend J.)

Výborná kniha o budovaní si hraníc. Čo sú to vlastne hranice, čo všetko môžu zle nastavené hranice v živote ľudom pokaziť a ako ovplyvniť ich správanie a spokojnosť v živote. Kniha je fakt dobrá, vyberám zaujímavé myšlienky z prvej kapitoly: "Čo sú hranice".

  • Ak sa niekomu postavím na odpor tým, že poviem "NIE", bojím sa, že ten druhý má opustí a ja ostanem síce s hranicami ale sám. Strach zo samoty dokáže udržať človeka v nefunkčných vzťahoch celé roky
  • Treba podporiť svoje hranice jasne stanovenými následkami. Príklad: "...ak budeš piť, odídem od teba k rodičom a začneme sa baviť, až keď budeš triezvy", alebo: "...ak minieš naše peniaze, zablokujem ti prístup k nášmu účtu" a pod.
  • Rozhodnutia máme pod kontrolou iba my sami. Ak robím niečo s nevôľou, alebo z donútenia a nemám z danej činnosti dobrý pocit je to preto lebo mi chýba v danej veci moje vlastné, slobodné rozhodnutie
  • Ak vo svojich modlitbách Boha o niečo prosíme, ale on nám to nedá, tak je možné, že si želáme iba niečo čo má zasýtiť našu pýchu, alebo podporiť naše ego

Continue reading

Čítal som…: Listy rodičom (vo veku dvojročného dieťaťa)

Niečo o knihe si môžete prečítať v tomto článku, spolu so zaujímavými myšlienkami pre výchovu dieťaťa do jedného roka  a pre ročné dieťa v tomto článku. 

Pokračujem s výberom rád, tipov a trikov pre výchovu dvojročného dieťaťa. 
Vo veku od dvoch do dva a štvrť roka
  • VZDOR je objavovanie vlastnej osobnosti. Keďže dieťa je neskúsené, tak sa nám niekedy jeho chovanie javí, ako by chcelo ísť hlavou proti múru. Vzpiera sa a trucuje. Ono však nie je neúmyselne zlé, svoju neposlušnosť si neuvedomuje, iba experimentuje so svojou vlastnou vôľou
  • Dieťa musí spoznať pocit, keď sa mu niečo podarí presadiť, ale musí pochopiť čo môže a čo nie. Formuje sa rastúce sebavedomie a ustupuje egoizmus
  • Rodič musí byť maximálne zhovievavý, keď chce dieťa robiť činnosti, ktoré mu ešte nejdú na 100%. Nesmieme dieťa znechutiť a brzdiť jeho vývoj. Musíme sa obrniť veľkou dávkou trpezlivosti a porozumením. Ak má dieťa možnosť  činnosti robiť, opakovať a zdokonalovať sa v nich, rastie v ňom podnikavosť, šikovnosť, samostatnosť a sebavedomie. Dieťaťu nejde o výsledok, ale o samotnú činnosť. Tá mu robí radosť a dodáva odvahu
  • Nemôžeme dieťa trestať za každý prejav odporu. Zbavili by sme ho tak vlastného sebavedomia  a vlastnej vôli. Neobmedzená sloboda však tiež nie je dobrá

Continue reading

Čítal som…: Listy rodičom (vo veku od 12 do 24 mesiacov)

Najzaujímavejšie myšlienky z prevej časti knihy (vek do jedného roka) sú v tomto článku
Vek 12 až 15 mesiacov
  • Dieťa síce v tomto veku protestuje proti všetkému, ale je to potrebné pre jeho vývoj. Vníma to ako hru (KTO z KOHO) a skúša kde sú hranice a aké sú pevné
  • Dieťa chce vždy viac ako je schopné prijať (vo všetkom)
  • Dieťa potrebuje matkinu blízkosť, ale zároveň už chce byť samostatné10
  • Posmeľovanie znamená dodať dieťaťu odvahu popasovať sa s prekážkami, na ktoré narazí, t.j. dať mu možnosť vyskúšať si svoje sily. Rodič by nemal byť úzkostlivý a “strhávať” dieťa z každej prieskumnej cesty. Dieťa potom stráca odvahu a bojí sa. Prísni rodičia, ktorí dieťa ustavične obmedzujú a všetko mu vyčítajú, ho tak ochudobňujú o vlastnú vôľu a vlastné nápady. Z dieťaťa vyrastie ustráchaný a nepriebojný človek
  • Zlá je však aj veľká ctižiadosť, ktorá nevie trpezlivo prečkať jednu vývojovú etapu a hneď preskakuje do druhej
  • Škodí aj priveľké rozmaznávanie, ktoré pramení z chorobnej túžby rodičov, aby dieťa zostalo navždy ako bezmocné bábätko, celkom odkázané na ich lásku
  • Docieliť, aby dieťa prestalo robiť niečo nevhodné je ideálne pomocou vlastného príkladu. Napr.: Ocko spí, musíme byť ticho (a mama aj reálne začne byť ticho)
  • Nevychovávame naslepo poslúchajúceho otroka
  • Strach nikdy nevytvára skutočný rešpekt
Vek 15 až 18 mesiacov

Continue reading

Počul som…: Preprogramovanie podvedomia (Okno do duše – Jozef Čuha)

Ako by povedal Vlado Zlatoš.. “Nespravil som si poctivo domácu úlohu” a neviem teda definitívne formulovať svoj názor na psychológa Jozefa Čuhu. Najviac mi vadí, že má reláciu v Slobodnom vysielači. Skúsim sa od toho odosobniť a venovať sa informáciám, ktoré odzneli v rámci relácie Okno do duše. Počúval som niekoľko relácií v roku 2015 na tému preprogramovania podvedomia.

Vyberám zopár myšlienok:
  • Podvedomie je niečo ako ľadovec. Nedá sa oddeliť to, čo je vidieť a to čo je pod hladinou. Toho čo je pod hladinou (podvedomie, t.j. presvedčenie a predstavy) je viac a vo veľkej miere ovplyvňuje to nad hladinou (vedomie). Svoje okolie vnímame cez vedomie (racio), emócie si ukladáme do podvedomia a tie spätne ovplyvňuje vedomie (reakcia, bezmyšlienkové rozhodnutia). Ak chcem zmeniť svoje vedomie, musím preprogramovať podvedomie. To môžem iba úprimným odpustením a prijatím samého seba takého aký som. Preprogramovať podvedomie sa dá iba cez vedomie.

Continue reading

Zažil som…: kurz prvej pomoci

Veľká vďaka zamestnávateľom, ktorí umožnia svojím zamestnancom absolvovať kurz prvej pomoci a ešte im ho ako bonus aj zaplatia :) Ďakujem ti Kedros.

Bol to jednodňový kurz, ktorý organizovala spoločnosť Rescueservis.sk. Už v roku 2009 som absolvoval trojdňový kurz, ktorý organizoval Červený kríž a potom v roku 2018 jeden pol dňový zameraný na prvú pomoc pre malé deti. Na základe týchto skúseností môže povedať, že pokiaľ kurz vedú ľudia, ktorí majú reálne skúsenosti s poskytovaním prvej pomoci je to veľmi veľké plus. 

Keď sme už pri ľuďoch z praxe (najmä z oblasti zdravotníctva), nedá mi spomenúť jednu vec, ktorú som si všimol. A tou je Cynizmus. Pre nás, bežných ľudí, ktorí sa nestretávajú denne so smrťou sú vety typu: “nemalo zmysel oživovať mŕtvolu” a pod veľmi drsné. Ale pre nich je to zrejme jediná možnosť ako sa obrniť pred realitou. Nemôžu predsa naviazať citový vzťah s každým prípadom, ktorý denne riešia. Potom to vyzerá tak, že ja prídem na pohotovosť s tým, že umieram (a pritom mám možno iba zapálené slepé črevo), ale lekár nepanikári (chvalabohu), okamžite oddelí fakty od pocitov a venuje sa čisto iba potrebným úkonom. Mne sa potom zdá jeho prístup veľmi cynický, bez citu a on mi pri tom iba zachraňuje život :)

Takže zopár zaujímavých myšlienok z kurzu. Žiadne systematické návody (na to sú príručky), vyberám iba zopár zaujímavých postrehov:

    • prioritou pri záchrane je chrániť hlavne seba (aby neboli zrazu dvaja, ktorým treba pomôcť)
    • 155 voláme pri zdravotných problémoch, 112 vtedy, keď potrebujeme aj hasičov a policajtov
    • pri volaní treba dispečorovi jasne a zreteľne povedať, kde sa nachádzame (na “východe, kde nič nie je” sú napr. v každej dedine tri oporné body: krčma, kostol a osada
    • resuscitujeme, aby sme zachránili mozog, lebo ten rozhoduje o kvalite budúceho života  (bez kyslíka vydrží mozog 5-8 minút, pri izbovej teplote). Záchranári niekedy resuscitujú aj 45 minút. posmrtné škvrny (“stečenie”, “naliatie” krvi v dolných častiach tela) sa objavuje už po 2 hodinách. Vtedy už netreba oživovať
    • záchranári nerobia “masáž”, ale oživujú, teda resuscitujú

Continue reading

Čítal som: Rozhovor s Katarínou a Kamilom Baginovcami (postoj.sk)

Zopár pekných myšlienok z inšpiratívneho článku:
  • Manželská kríza začína tým, že mlčíme o drobných zraneniach, nehovoríme o problémoch a tvárime sa, že sa nič nedeje. Narastá v nás pocit, že nám bolo ublížené a nevieme oddeliť od pocitov svoje ego
  • Častokrát chýba manželom schopnosť prispôsobiť sa
  • Manželstvo je zabíjané aj tým, že sa deti dostali na piedestál. Treba si vyhradiť priestor pre seba, aj keď prvých pár rokov s deťmi sa to veľmi nedá
  • Je potrebné obmedziť individuálne aktivity mimo domu. Lebo ak si dám cez týždeň 3 krát futbal a aby to bolo fifty-fifty, tak manželka si dá 2x kávičku, tak kedy máme byť spolu? Potom je to o tom, že každý si chce popri manželstve “uchmatnúť” svoj život a končí sa to tak, že manželia idú od seba. Lepšie je mať spoločné aktivity
  • Aby bol vzťah trvalejší, aby vznikol priateľský vzťah, je potrebné aby boli manželia spolu
  • Treba manželku denne chváliť, keď je na materskej, lebo ona obetuje kariéru pre výchovu detí
  • Treba sa čo najskôr oddeliť od svojej pôvodnej rodiny, zadefinovať si svoje pravidlá a riadiť sa podľa nich
  • Deti by sme nemali vychovávať pre povolania, ale ako budúcich ženíchov a nevesty, t.j. pripraviť dieťa na vzťah
  • Netreba čakať, že sa zmení partner, treba začať od seba
  • Keď komunikuje a chcem dačo vyčítať tomu druhému, tak to otočiť do polohy: keď sa takto správaš, ja sa cítim takto. Začať tým, čo mi prekáža, ako sa pri tom cítim, čo by som chcela zmeniť, a končiť tým, čo pre budúcu zmenu urobím ja. Nech tam ani raz nie je nahodené na smeč to, aby sa ten druhý potreboval ospravedlňovať, aby potreboval vysvetľovať, že je to celé úplne inak
  • Manžel by si mal uvedomiť, či v práci dostatočne vypĺňa dobre a zmysluplne čas, či tam tie dve hodiny navyše musí byť, či musí chodiť na všetky teambuildingy a pod. Nehľadať si výhovorky, aby som utekal z domu, ale byť tam, kde som potrebný

Čítal som: Listy rodičom (kniha ktorá spája kresťanské a montessori princípy vo výchove)

Túto knihu vydal spolok sv. Vojtecha v roku 1990. z nemeckého originálu
Kniha je koncipovaná do podoby listov určených pre rodičov/vychovávateľov, pričom listy sú rozdelené podľa veku dieťaťa do štvrťrokov
V knihe súce nie sú uvedené zdroje literatúry, na niekoľkých miestach sa však autori odvolávajú na montessori výchovné metódy. takéto spojenie kresťanských princípov a montessori mi prišlo veľmi zaujímavé. 
Uvediem zopár myšlienok z knihy, ktoré ma zaujali a ktoré by som nečakal, že v takejto knihe nájdem:
Prvý list rodičom (do 3 mesiacov)
  • čím dlhšie proti cmúľaniu bojujete, tým dlhšie bude trvať
  • dieťa v tomto veku ešte ho nedávajte sedieť, pretože to škodí chrbtici
  • výchova znamená pôsobiť tak, aby sa všetky prednosti, ktoré dieťa má, dokonale rozvinuli
  • podráždené matky majú podráždené deti
  • sanie z matkiných prsníkov priaznivo vplýva na vývoj čeľuste a zubov
  • vyhýbajme sa zbytočnému prekrmovaniu, pretože je falošným prejavom rodičovskej lásky
  • čím viac sa matka po pôrode šetrí, tým rýchlejšie bude zase v poriadku
  • prvé tri mesiace boli najkľudnejšie v živote dieťaťa, ale to si uvedomíme až s odstupom času
Druhý list rodičom (3 - 6 mesiacov)

Continue reading

Older posts

© 2023 marianjesaman.sk

Theme by Anders NorenUp ↑