Výborná kniha o budovaní si hraníc. Čo sú to vlastne hranice, čo všetko môžu zle nastavené hranice v živote ľudom pokaziť a ako ovplyvniť ich správanie a spokojnosť v živote. Kniha je fakt dobrá, vyberám zaujímavé myšlienky z prvej kapitoly: "Čo sú hranice".


  • Ak sa niekomu postavím na odpor tým, že poviem "NIE", bojím sa, že ten druhý má opustí a ja ostanem síce s hranicami ale sám. Strach zo samoty dokáže udržať človeka v nefunkčných vzťahoch celé roky
  • Treba podporiť svoje hranice jasne stanovenými následkami. Príklad: "...ak budeš piť, odídem od teba k rodičom a začneme sa baviť, až keď budeš triezvy", alebo: "...ak minieš naše peniaze, zablokujem ti prístup k nášmu účtu" a pod.
  • Rozhodnutia máme pod kontrolou iba my sami. Ak robím niečo s nevôľou, alebo z donútenia a nemám z danej činnosti dobrý pocit je to preto lebo mi chýba v danej veci moje vlastné, slobodné rozhodnutie
  • Ak vo svojich modlitbách Boha o niečo prosíme, ale on nám to nedá, tak je možné, že si želáme iba niečo čo má zasýtiť našu pýchu, alebo podporiť naše ego


Problémy s hranicami
  • Ak svoje dieťa nenaučím povedať "NIE", tak ho učíme, že každý si s ním môže robiť čo chce. T.j. nie je správne malé dieťa nútiť deliť sa o hračky, pokiaľ to samo nechce
  • Povoľnosť znamená, že nemám jasne definované hranice, neviem sa prispôsobiť požiadavkám a potrebám iných ľudí
  • Sú ľudia, ktorí odmietajú prevziať zodpovednosť za svoje životy a tak sa aspoň snažia ovládať životy iných. Zvádzajú iných, aby niesli ich bremená. Využívajú a vyvolávajú pocit viny
  • Starať sa o niekoho len preto, aby mi niekedy danú službu vrátil, je nepriamy spôsob ovládania. Títo ľudia sú v konečnom dôsledku izolovaní. Spoločnosť im tí druhí robia iba zo strachu, pocitu viny alebo závislosti
  • Funkčné hranice poukazujú na schopnosť človeka dokončiť úlohu, projekt alebo prácu. Súvisia s disciplínou, iniciatívou a plánovaním
  • Mať hranice znamená, že som schopný hovoriť ľuďom, s ktorými mám vzťah pravdu (aj keď môže byť bolestivá)

Ako sa hranice vytvárajú
  • Treba sa snažiť porozumieť zraneniam a porušeniam, ktoré si nosíme v sebe od útleho detstva. Nie je podstatné, či sme si ich privodili my sami, alebo naše okolie
  • Najhlbšou potrebou človeka je potreba niekam patriť a potreba uznania
  • Ak sa deti v rodine cítia bezpečne a slobodne, majú dobrý základ, aby zvládli odlúčenie a konflikt, ktorý je súčasťou budovania si hraníc Ak mám naplnenú potrebu istoty, môže nastúpiť potreba nezávislosti a autonómie
  • "NIE" je prvou hranicou, ktorú sa deti naučia používať. Dieťa sa musí cítiť bezpečne, aby mohlo povedať "NIE" svojim rodičom. Potom môže v puberte odmietnuť partiu, ktorá mu núka drogy bez toho, aby ho rozhodilo to, že ho zrejme z partie vylúčia. Deti by s nemali báť, že vytýčenie hraníc im môže spôsobiť osamelosť

Desať zákonov o hraniciach (výber)
  • Nemôžeme zachraňovať nezodpovedných ľudí. Ak nepocítia dôsledky svojho správania, nemôžu sa začať meniť (rodič nezaplatí účet za dieťa, ktoré nevie šetriť a pod.)
  • Nemôžeme meniť iných ľudí. Môžeme ich iba ovplyvniť. A môžem zmeniť iba svoj postoj, aby ich deštruktívne správanie na mňa nevplývalo 

Ak niekomu poviem, že sa chová nevhodne, môžem mu spôsobiť bolesť ale nemusím mu zároveň aj ublížiť, lebo som mu vlastne otvoril oči a v konečnom dôsledku pomohol
  • Ak druhému nepoviem o svojom hneve voči nemu, môže sa u mňa udomácniť zatrpknutosť a nenávisť
  • Závisť by mala byť signálom, že mi dačo chýba
  • Boh sa k môjmu úsiliu (ak je čisté) vždy pridá, ale prácu za mňa nevykoná
  • Pokus-omyl je základný spôsob učenia sa
Ďalšie kapitoly už čoskoro...