Autorka žila medzi indiánmi v amazonskom pralese a pozorovala správanie ľudí, ktorí žijú v súlade s prirodzeným vývojom a očakávaním človeka, ktorý ešte nepoznačila moderná civilizácia.

Kontinuum
Ich správanie nazvala ako správanie podľa „kontinua“ – teda prirodzeného vývoja/správania, ktorý tu funguje tisíce rokov a od ktorého sa ľudia v posledných niekoľko sto rokov odklonili. To ale neznamená, že im podvedome nechýba... Moderný človek naopak nahrádza inštinkty rozumom, ktorý sa riadi predstavami, ktoré odo mňa vyžaduje spoločnosť v ktorej žijem
Príklad: chcem veselo poskakovať, tešiť sa z pohybu, ale nerobím to, lebo čo by na to povedali ostatní... ale tú potrebu mám a musím ju umlčať. Argument typu: „...keby sa takto začali správať všetci, tak sme opäť na stromoch,... neobstojí, lebo týmto konaním nikoho neobmedzujem, rešpektujem slobodu iných, len robím niečo, čo ma robí šťastným
Človek je ale veľmi prispôsobivý druh, t.j. potreby kontinua dokáže umlčať a žije navonok „normálne“, ale to neznamená, že sa tieto potláčané emócie neprejavia nejako inak (závislosti, neschopnosť byť šťastný, vyžadovanie pozornosti, nespokojnosť, pocit, že mi dačo chýba...)
Pôrod a novorodenecké obdobie (fáza s maximálne možným telesným kontaktom)
Vo vývoji ľudstva NEnastáva priloženie bábätka na telo matky po pôrode iba vtedy, ak sa narodí mŕtve. Vtedy sa sila kontinua pochopí, že bábätko proste neexistuje a na základe tejto informácie sa tomu začne prispôsobovať aj produkcia rôznych hormónov tak, aby to telo zvládlo. Pokiaľ teda dieťa nepriložíme k matke, alebo prerušíme kontakt v prvým dňoch, môže nastať popôrodná depresia
Maličké dieťa nemá vyvinutý zmysel pre plynutie času. Čo je v poriadku, lebo ono sa cíti "správne" tu a teraz. Ak však nedostáva to čo je pre neho prirodzené (nie je v náručí), nevie si uvedomiť ako dlho tento stav trvá, čo môže spôsobiť beznádej
Keď teda plače a navyše nedôjde k reakcii, ktorú od plaču očakáva, t.j. návratu osoby, poskytnutie blízkosti, tak je to najvyššia forma beznádeje
Nechať dieťa „vyplakať“  znamená zlomenie vôle, znecitlivenie, t.j. už neočakáva, že sa naplní to, čo je pre dieťa prirodzené
Prvá fáza života bábätka je na rukách. V náručí potrebuje byť bábätko pasívnym prijímateľom neočakávaných udalosti - zohnutie, výskok, striedanie chladu, tepla, buchot srdca a pod.
Stres spôsobuje u detí napätie, kopanie, prehýbanie do luku, ohýbanie, mraučanie a pod. Týmito prejavmi dávajú najavo svoju nespokojnosť
Deprimované dieťa, ktoré má potrebu po živej osobe, ktorá ho nikdy neopustí môže časom prevteliť do hračky, teda závislosti na neživej osobe
Aj vynucovanie negatívnej pozornosti je druh pozornosti po ktorom bábätko túži
Rast a bezpečnosť
Po fáze nosenia, kedy má už dieťa uspokojenú túžbu po neustálom kontaktne, prestáva vyžadovať neustály telesný kontakt. Začne liezť, začne sa vzďaľovať a prichádzať späť. Pociťuje triumf, že sa dokázalo odlúčiť a vrátiť
Dieťa cíti prirodzenú túžbu rozvíjať svoju samostatnosť. Neustálymi zásahmi a zbytočnou pomocou to však rodič často iba kazí. Napr. vetami typu: "Pozor, spadneš" (tak jasné, že časom spadne). Každý z nás má vrodenú schopnosť odhadnúť, čo je pre neho nebezpečné. Keď ale rodičia preberajú zodpovednosť za dieťa, tak sa dieťa tomu prispôsobí. T.j. nemali by sme za deťmi neustále behať, zastavovať ich a zakazovať. Rodičia nemôžu preberať zodpovednosť za schopnosť dávať na seba pozor za dieťa.
Mínusom tohto spôsobu výchovy v modernej domácnosti je to, že existujú také nástrahy voči ktorým dieťa nemôže mať vyvinutý inštinkt, lebo napr. vo fľašiach rovnakého tvaru môže byť jed aj jedlo aj jed a to dieťa rozoznať nevieNemôžeme s deťmi nakladať ako so sklom. Lebo budú mať pocit, že život je krehký, že oni sú krehké a že sa môžu pri rôznych činnostiach rozbiť
Čo spôsobuje ochudobnenie o zážitky v rannom veku 
Prianie vrátiť sa do roly bábätka, sen o magickom návrate do náručia si človek nesie celý život. Cíti, že mu dačo chýba, nevie to vyjadriť, ale spokojný nie je. Niektoré mechanizmy môžu človeka viesť k takémuto návratu. Napr. vypuknutím choroby sa človeku dostane starostlivosti, lásky a pod., ktorá mu chýba. Dostane niečo zadarmo, podobne ako mal zadarmo dostávať v rannom detstve lásku svojej matky
Sebapoškodzovanie (nezdravé stravovanie, fajčenie, závislosti) je dôsledok skreslenej predstavy o "nehodnosti" lásky, ktorá mi bola odoprená v detstve. Zlyhávania súvisia s tendenciou človeka zachovať podmienky v ktorých sa naučil žiť ako v rannom detstve. Zvyk nahradí inštinkt. Pocity zdrogovaného človeka nie sú o halucináciách, ale o pocitoch, ktoré sa podobajú tým, ktoré zažíva dieťa v náručí pokiaľ je prijaté. Je to pocit rovnováhy, naplnenosti, vyrovnanosti
Strach „zo šťastia“ sa prejavuje napr. rolou "na chudáka", ktorý zanecháva po sebe stopy všade kde bol. Takýmto správaním vyzýva všetkých, aby sa k nemu chovali odmietavo, aby ho nemal radi. Lebo verí, že sa jeho "matka" nad ním zľutuje a poteší ho. Prípadne v role „mučeníka“ očakávam, že moje utrpenie musí byť na konci odmenené. Extrémnym prípadom sú zlodeji, ktorí sa podvedome chcú dať chytiť/potrestať, pretože aj keď skončia nakoniec vezení, v danom prostredí sa nemusia o nič starať a robiť žiadne rozhodnutia. T.j dostanem vlastne zadarmo niečo, čo pripomína materinskú, bezpodmienečnú lásku, ktorej mal v detstve nedostatok

 
 

Rôzne zaujímavosti
Deti nepatrí do stredu záujmu rodičov, ale na okraj. Cyklus rodiny sa nemôže točiť okolo dieťaťa, ale dieťa sa má zapájať do spôsobu fungovania rodiny. Rodič, ktorého deň je výhradne iba o starostlivosti o dieťa sa bude s najväčšou pravdepodobnosťou časom nielen nudiť, alebo bude nudiť aj ostatných
Dospelý nedokáže držať krok s energiou, ktorú si musí dieťa niekde vybiť. Treba aby bolo dieťa s vrstovníkmi
Čím menej zodpovednosti, tým viac bude dieťa samostatné
Netreba rozhovory prispôsobovať kvôli deťom. Ony poslúchajú všetko a chápu toľko koľko môžu
Nezabúdajme na to, že to ako nás vychovávali naši rodičia, im vyčítať nemôžeme, lebo robili len to, čo bolo robené im
Neposlušnosť u detí je vlastne iba výkrik s prosbou, aby im niekto konečne ukázal, ako sa majú správať
Nenávisť je nedostatok vedomia vlastnej správnosti
Človek sa všemožne (meditácie, modlitby, drogy) snaží vypnúť mozog a riadiť sa inštinktmi. Chce prosto „BYŤ“ a chce aby sa cítil „správne“ tu a teraz
Rodič, ktorý sám v detstve nedostal dostatok náklonnosti, ju nebude schopný poskytnúť svojmu dieťaťu. Očakáva pozornosť od dieťaťa. Má na dieťa prehnané nároky a plač si vysvetľuje ako odmietanie. Väčšinou si myslí, že keď dieťa plače, tak to znamená, že nemá rado matku
Práca, ktorú dospelí vykonávali ich neovplyvňovala negatívne, lebo im za takéto negatívne pocity nestála. Je to o nastavení postoja, aký k práci zaujmem. Stále bude rovnaká, záleží ako sa k nej postavím. A spoločne vykonávaná práca prináša potešenie. Ak ich niečo začalo nudiť, činnosť prerušili, alebo si ju spestrili a vrátili sa k nej neskôr. To je prirodzené, to je kontinuum, my považuje prácu za nezbytné zlo a tak k tomu aj pristupujeme. V najhoršom ju nahrádzame neužitočnými činnosťami, ako napr. hranie golfu, ktoré nás síce fyzicky unavia, ale v konečnom dôsledku si psychicky neoodýchneme, lebo cítime, že to nemalo pre druhých úžitok
Ako fungujú zmysly
Zmysly sú selektívne. Obmedzujú sa na to, čo daná kultúra, v ktorej dieťa vyrastá považuje za relevantné a zbytok vypúšťa
Ľudia žijúci v prírode počujú zvuky zvierat, človek z mesta ich v lese nepočuje, lebo ich nepotrebuje. Hypnotizér môže nariadiť osobe, aby počula niečo mimo svojho zaužívaného spektra a tak má človek pocit, že sa mu zlepšil sluch
V krízových situáciách sa udeje niečo, čo nechápeme (dieťa nadvihne ťažký predmet a zachráni človeka, niekto sa vcíti do potrieb iného a pod.)